Vznik farnosti
Prvé autentické správy o Gajarskej farnosti sa dozvedáme z diela PÉTERFFYHO. Autor bol jezuitským kňazom a historikom, ktorého ostrihomský arcibiskup, kardinál Peter Pázmaň poveril, aby zinventarizoval všetky dokumenty týkajúce sa tejto diecézy, čo aj urobil a vydal ich tlačou. Mal k dispozícii najstaršie súpisy fár, kňazov a vizitačné zápisnice. Záznamy ktoré pochádzajú z roku 1379 uvádzajú faru v Gajaroch. V rokoch 1560 – 1608 boli Gajary iba filiálkou.
Gajarské kostoly
Kostolík sv. Mikuláša stál na mieste, kde dnes stojí socha Najsvätejšej Trojice. Keď si odmyslíme jeho údajný veľkomoravský pôvod, musel byť veľmi starý, keďže v Gajaroch bola farnosť už v roku 1379. Bol postavený z kameňa. V čase likvidácie v roku 1870 bol pokrytý škridlou. Veža bola postavená z pálenej tehly, pokrytá ihlanom z bieleho kameňa Okná na kostole boli zamrežované a jediný vchod mal masívne dubové okované dvere.
Keďže kostolík sv. Mikuláša už svojou kapacitou nepostačoval, z financií farnosti a obce bol postavený Kostol Zvestovania Pána. So stavbou kostola začali v roku 1653. Stavali ho 28 rokov. Gajarania mysleli i na budúce generácie a postavili kostol dostatočne veľký. Sanktuárium je 7 metrov široké, 7,5 m dlhé a 11 m vysoké. Samotný chrám je dlhý 20 m, široký 14 m a jeho výška je 15 m. Výška veže je 60 metrov. V roku 1740 sa zrútila veža kostola, ktorá bola následne opravená. V roku 1842 ju pri búrke zapálil blesk.
Rekonštrukcia podoby kostolíka sv. Mikuláša.
Rekonštrukcia prvej podoby kostola Zvestovania Pána pred zrútením veže.
Rekonštrukcia predposlednej podoby kostola Zvestovania Pána pred požiarom veže.
| Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti | |||
| 1397 | – | 1630 | Ignoti |
| 1630 | – | 1631 | Maler Benedictus |
| 1634 | – | ? | Mladošik Martinus |
| 1647 | – | 1648 | Salix Joannes O. Cist. |
| 1661 | – | 1665 | Novosedlík Georgius |
| 1665 | – | 1667 | Aurifaber Joannes |
| 1668 | – | 1672 | Zmidz Joannes |
| 1673 | – | 1680 | Labensky Martinus |
| 1680 | – | 1685 | Pogyarovsky Matias |
| 1685 | – | 1690 | Belladsicus Ign. Jacobus |
| 1690 | – | 1690 | Quirini Emericus |
| 1690 | – | 1699 | Surovics Stephanus |
| 1699 | – | 1709 | Hasprunkay Ign. Andreas |
| 1709 | – | 1710 | Magassi Josephus |
| 1710 | – | 1714 | Nyakashazy Joannes |
| 1715 | – | 1726 | Valovics Franciscus |
| 1726 | – | 1757 | Lisinovics Joannes |
| 1757 | – | 1773 | Machan Joannes |
| 1773 | – | 1779 | Balijovics Nicolaus |
| 1779 | – | 1795 | Janyikovics Franciscus |
| 1795 | – | 1797 | Vajzer Ignatius |
| 1797 | – | 1825 | Javorek Paulus |
| 1827 | – | 1829 | Malinsky Franciscus |
| 1830 | – | 1857 | Wolf Paulus |
| 1857 | – | 1868 | Peller Joannes |
| 1868 | – | 1884 | Boltizar Augustinus |
| 1884 | – | 1910 | Olah Nikolaus |
| 1910 | – | 1918 | Trubinyi Joannes |
| 1919 | – | 1920 | Dr. Korper Carolus |
| 1921 | – | 1927 | Tarek Michael adm. |
| 1927 | – | 1929 | Karangoza Ladislaus |
| 1929 | – | 1950 | Sullo Ernest |
| 1950 | – | 1965 | Niznansky Eduardus |
| 1965 | – | 1974 | Dr. Radošinsky Gasparus |
| 1974 | – | 2000 | Rajner Stephanus P. Ladislav |
| 2000 | – | 2019 | Bujna Joannes |
| 2019 | – | Dr. Petrus Čižmár | |